Preskočiť na obsah

Exodus (Biblia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Exodus (iné názvy: Kniha Exodus, Druhá Mojžišova kniha, Druhá kniha Mojžišova[pozn 1]; z gr. εξοδος – hromadný odchod; skratka Ex alebo 2M), po hebrejsky Šmot alebo Š’mot[1] (doslova Mená), je druhá kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a Starého zákona).

Názov knihy je odvodený od Mojžiša, ktorému je autorstvo spisu tradične prisudzované.

Kniha rozpráva o odchode židovského národa z Egypta a o putovaní po púšti do zasľúbenej zeme – do Kanaánu. Pozostáva z dvoch hlavných častí: historickej (od vyslobodenia z Egypta až po vrch Sinaj) a zákonodarnej (zmluva medzi Jahvem a Izraelom na Sinaji). Hlavnou postavou je Mojžiš a jeho starší brat Áron.

Možno tu nájsť mnohé predobrazy vyslobodenia a spásy, ktoré sa v Novej zmluve vyplnili v Ježišovi Kristovi.

Historicita knihy

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Stará tradícia pripisovala autorstvo knihy Mojžišovi približne 1250 pred Kr. Tento pohľad stále zastávajú viacerí konzervatívni biblickí učenci, hoci pripúšťajú, že bola v neskoršej dobe ešte upravovaná.

Vedci zaoberajúci sa biblickou kritikou vytvorili niekoľko teórií, ktoré tvrdia, že kniha je dielom židovských učencov po babylonskom exile približne v 6. storočí pred Kr. Podľa týchto teórií je kniha pravdepodobne založená na starých, ústne tradovaných príbehoch, ktoré mohli siahať až do Mojžišovej doby. Knihu podľa nich tvorí viacero častí pochádzajúcich od niekoľkých autorov, ktoré ďalší redaktori spojili dohromady. Historicitu knihy považujú za veľmi slabú. Tento pohľad v biblickej vede prevažuje už niekoľko desaťročí, ale objavujú sa voči nemu aj námietky.[2]

Problematika je stále otvorená a vo výskume sa pokračuje.

Obsah

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha sa skladá z dvoch častí. Prvá z nich (kapitoly 1 – 18) hovorí o útlaku v egyptskom otroctve, vyslobodení z neho, putovanie púšťou až po vrch Sinaj. Druhá časť (kapitoly 19 – 40) hovorí o zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelcami a o zákonoch, ktoré im boli odovzdané cez Mojžiša. Táto sinajská časť pokračuje celou knihou Levitikus a končí až v Numeri 10. kapitole.

Odchod z Egypta (1-18)

[upraviť | upraviť zdroj]

Izraeliti sa v Egypte rozrástli na asi polmiliónový národ. Ich sociálne a ekonomické postavenie však bolo veľmi zlé, boli otrokmi. Keďže sa ich počet neustále zvyšoval, faraón nariadil, aby pôrodné babice zabili každého židovského chlapca už pri pôrode. Keď sa narodil Mojžiš, rodičia ho niekoľko mesiacov ukrývali. Keď už ho nemohli dlhšie ukrývať, položili ho do prúteného košíka natretého smolou a na tejto provizórnej loďke ho nechali plávať po Níle.

Mojžiša našla faraónova dcéra, adoptovala ho a vychovala na faraónovom dvore. Neskôr sa dozvedel, že tiež patrí k Izraelitom. Od Jahveho dostal poverenie vyviesť Izraelitov z Egypta a doviesť ich do Kanaánu.

Mojžiš predstúpil pred faraóna s požiadavkou, aby prepustil Židov na slobodu. Faraón namiesto toho židom pridal ďalšie práce. Mojžiš predpovedal desať trestov pre Egypt (desať rán egyptských), ktoré sa vyplnili – voda v Níle sa premenila na krv, padali z neba žaby, prišli kobylky v nevídanom množstve a podobne. Nakoniec v Egypte zomrelo všetko prvorodené medzi ľuďmi i medzi dobytkom.[3] Ale z Izraelitov nezomrel nikto, ale v ten večer slávili pesachovú večeru. Po tejto rane faraón dovolil Izraelitom odísť. Následne si to rozmyslel a začal ich prenasledovať s celou svojou armádou. Hospodin odpovedal na Mojžišovu modlitbu a silným východným vetrom rozdelil pred Izraelcami more. Keď cezeň prešli, vody sa vrátili a celá egyptská armáda v nich zahynula.[4] Cestou k vrchu Sinaj po púšti im Boh zázračne dal mannu, prepelice a vodu.

Kniha Exodus spomína prechod Rákosového mora dvakrát odlišným spôsobom. Výsledný text sa prekrýva. Prvá verzia pochádza z Kňazského kodexu: v tejto verzii príbehu Mojžiš zdvihne palicu nad more, a to sa rozdelí, takže uprostred je suchá cesta. Vo chvíli, keď Mojžiš a jeho ľud prejdú na druhý breh, more sa znova zaleje a pochová egyptskú armádu. Druhú verziu rozpráva jahvistická tradícia: v tejto verzii sú Hebrejovia na ceste k Rákosovému moru zastavení vojskom, ktoré sa dostane bližšie k moru; medzi oba tábory sa však postaví Hospodinov oblak, ktorý zamedzí ich priblíženiu. V noci ženie Hospodin mora silným východným vetrom a v nastalom zmätku nasmeruje egyptských vojakov do mora, v tom sa voda vráti späť a vojakov pohltí. Zmysel oboch verzií je rovnaký: exodus je Pánovo dielo spásy a záchrany hebrejského ľudu.[5]

Putovanie po púšti, Desatoro (19-40)

[upraviť | upraviť zdroj]

Izraeliti sa zaviazali, že budú ľudom Hospodinovým. Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde prijal desatoro prikázaní, tzv. Knihu zmluvy a nariadenia ohľadom stavby svätostánku.

Za Mojžišovej neprítomnosti Izraelci upadli do modlárstva – urobili si zlaté teľa. Mojžiš ho po svojom návrate zničil a vyprosil pre Izraelcov prikrytie ich nevery. Exodus končí vybudovaním svätostánku.

Teológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha obsahuje viacero momentov, ktoré boli dôležité pre Izraelcov, ale ktoré sa neskôr ukázali byť zároveň predobrazmi spásy pre celé ľudstvo. Najprv to je Pesach – pamiatka na Boží zásah voči Egypťanom a zároveň omilostenie Izraelcov. Počas neho bol zabitý bezchybný baránok a jeho krvou potreté okraje dverí. Podľa Božieho sľubu tak smrť obišla prvorodených z Izraelcov. Nasledovná slávnostná večera postojačky a s horkými bylinami pripomínala bolesti otroctva i náhlivé vyslobodenie z Egypta. Nová zmluva interpretuje tieto udalosti cez Poslednú večeru, keď Boh dal ľudstvu dokonalého Baránka a Jeho krv chráni pred trestom za hriechy – pred smrťou. Prechod cez Červené more je v Novej zmluve chápaný ako pokrstenie veriacich.

Zmluva na Sinaji je nerovnocenná – ide skôr o „mandát“, než dohovor dvoch rovnocenných partnerov. Tu sú Izraelci vyzvaní, aby boli Hospodinovým ľudom, ako to bolo už prv oznámené patriarchom. Nová zmluva (ale aj viaceré pasáže v Starej zmluve-prorokoch) považuje zmluvu zo Sinaja za „starú“ (preto sa niekedy prvá časť Biblie nazýva „stará zmluva“) a prekonanú. Sinajská zmluva obsahuje aj množstvo príkazov týkajúcich sa každodenného života, ktoré boli Izraelci povinní dodržiavať.

Jedna z kľúčových teologických výpovedí knihy Exodus je zjavenie Božieho mena: JHVH. Meno je vyložené pomocou slovesa „byť“: „SOM, KTORÝ SOM.“ (Ex 3,14), hebrejsky „´ehjé ašer ´ehjé“. Meno podľa teológov vypovedá o vzťahu Boha k Izraelu; hebrejské "haja", "byť" je pojem dynamický, s významom existovať, byť vo vzťahu.[6]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ V slovenskom rímskokatolíckom vydaní je používaný názov Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova) a v ekumenickom vydaní názov Exodus - Druhá Mojžišova kniha. V slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov Druhá kniha Mojžišova - Exodus.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku a Izraelsko-slovenská komora v Jeruzaleme, 2003. 280 s. [zbierka 54 esejí založených na biblických komentároch Chatama Sofera]. S. 41.
  2. ↑ ZENGER, Erich: Einleitung in das Alte Testament. Verlag W. Kohlhammer 2006
  3. ↑ Veda vysvetľuje egyptské rany
  4. ↑ Vedci simulovali zázračný prechod cez more
  5. ↑ HAVELKA, Ondřej. Přechod Rákosového moře [online]. Dingir, [cit. 2022-09-24]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ HAVELKA, Ondřej. Čtyřicetileté putování pouští a deset slov [online]. Dingir, [cit. 2022-09-24]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Exodus_(Biblia)&oldid=7703410“